O Terchovej sa hovorí, že je tam najviac muzikantov a spevákov na meter štvorcový. Svedčí o tom fakt, že v každom dome je nejaký hudobník a každá z osád mávala vlastnú muziku. Terchovská “nebeská” muzika je archaická ľudová hudba vyskytujúca sa v Terchovej a okolitých obciach. Charakterizuje ju väčšinou 3-4 členné sláčikové obsadenie s malou dvojstrunovou basou. Typický je pre ňu výrazný viachlasný spev všetkých muzikantov. Terchovská muzika pôvodne úzka súvisela s tancom, preto je jej hudobný štýl temperamentný, zemitý s rýchlymi medzihrami “do skoku” a pomalšími spevnými pasážami s názvom “vlekom”. Zápis terchovskej muziky do Svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v roku 2013 je poctou všetkým generáciám ľudí z Terchovej a okolia, ktorí zachovali poklady predkov pre súčasný svet a návštevníkov Terchovej..
Fatranská kultúra je neodmysliteľne spojená s pastierstvom a chovom oviec už od 15. storočia, kedy územie regiónu osídľovali Valasi a ľahko sa začlenili medzi domáce obyvatľstvo. Vidieť baču priamo v akcii pri dojení oviec alebo výrobe syra môžu navštevníci...
O Terchovej sa hovorí, že je tam najviac muzikantov a spevákov na meter štvorcový. Svedčí o tom fakt, že v každom dome je nejaký hudobník a každá z osád mávala vlastnú muziku. Terchovská “nebeská” muzika je archaická ľudová hudba...
Terchovské nárečie patrí do stredoslovenskej skupiny nárečí a najviac sa približuje oravskému dialektu. Vyznačuje sa írečitosťou a vtipnosťou a je zaradené do Terchovskej siene slávy, kde patrí aj malý prekladový slovník z terchovčiny do slovenčiny obsahujúci typické slová ako...
Dodnes je možné obdivovať krásne kroje na mnohých podujatiach v Terchovej a okoli. Mužský odev sa skladal: plátenné gate, košeľa bez výšivky so stojatým golierom, súkenné biele nohavice s dvoma rázporkami, remeň, vesta (kabatek, lajblík), kožúšok (brusliak). V zime nosili...
