Najstarší doklad o pobyte človeka v Terchovskom chotári. Nájdená v lokalite Terchová na svahu kopca Úboč – nad kostolom obce v roku 2010. Sekerku je možné zaradiť do staršej fázy strednej doby bronzovej tzv. lužická kultúra. Jej rozmery sú: dĺžka 14,2 cm, šírka ostria 3,2 cm, šírka najširšej časti tela 3,4 cm, hrúbka 2,8 cm.
[/icon_timeline_item][icon_timeline_sep time_sep_title=“2. – 1. st. pred n.l.“ line_width=“1″ line_radius=“5″ time_sep_color=“#ffffff“][icon_timeline_item time_title=“Železný hrot kopije“ icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“]
Pochádza z obdobia púchovskej kultúry, 2.-1. storočie pred n. l., mladšia doba železná. Bol nájdený v roku 1966 v blízkosti bývalej Chaty pod Rozsutcom.
Slovanské osídlenie Žilinskej kotliny je doložené z 5. ‒ 6. storočia n. l., ktoré dokumentujú viaceré archeologické nálezy.
[/icon_timeline_item][icon_timeline_item icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“]
[/icon_timeline_item][icon_timeline_sep time_sep_title=“10. ‒ 11. st. n. l. “ line_width=“1″ line_radius=“5″ time_sep_color=“#ffffff“][icon_timeline_item time_title=“Hlinený črep“ icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“]Z obdobia ranného stredoveku (10. ‒ 11. st.) pochádza ďalší zaujímavý nález z terchovského chotára, a to hlinený črep, nájdený v Národnej prírodnej rezervácii Rozsutce, v lokalite Obšívanka na tzv. Jánošíkovom chodníku v máji 1973. Ide o zlomok z dolnej časti nádoby vyrobenej z jemného piesočnatého materiálu tmavohnedej farby.[/icon_timeline_item][icon_timeline_sep time_sep_title=“12. ‒ 13. st. n. l.“ line_width=“1″ line_radius=“5″ time_sep_color=“#ffffff“][icon_timeline_item time_title=“Železná studňa s dechtárňou“ icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“]Prítomnosť Slovanského obyvateľstva v Žilinskej kotline na rozhraní 12. ‒ 13. st. dokazuje nález stredovekej dechtárne vo Varíne – tzv. Železná studňa. Ľudia v tom čase používali decht na konzervovanie výrobkov z organických materiálov – povrazov, remeňov, súdkov… Toto unikátne zariadenie nadzemnej konštrukcie nemá zatiaľ obdobu na celom území Slovenska.
[/icon_timeline_item][icon_timeline_sep time_sep_title=“15. ‒ 16. st. n.l.“ line_width=“1″ line_radius=“5″ time_sep_color=“#ffffff“][icon_timeline_item time_title=“Osídľovanie Valachmi“ icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“]Obce mikroregiónu vznikali postupne, väčšinou pri valašskej kolonizácii, ktorá toto územie zasiahla v druhej polovici 15. a 16. storočia. Valasi, ktorí sa v tom čase usadili v tešínsko-kysuckých vrchoch boli predovšetkým Ukrajinci a Rusíni, východoslovenské obyvateľstvo a Poliaci. Z ich potomkov pravdepodobne pochádzajú aj rodičia Juraja Jánošíka. Dôsledkom valašskej kolonizácie bol vznik viacerých obcí, ktoré patria medzi najmladšie v regióne – Zázrivá (1556), Terchová (1580) a Lutiše (1662).
[/icon_timeline_item][icon_timeline_item icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“]
[/icon_timeline_item][icon_timeline_item time_title=“1580 – Založenie obce Terchová “ icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“]Zakladajúca listina obce pochádza z 22. apríla 1580 a jej pôvodný názov bol Králowa. Jej vznik súvisí s tzv. kolonizáciou na valašskom práve, ktorá v tomto období už strácala svoj etnický charakter a predstavovala skôr určitú formu hospodárskeho podnikania. Od roku 1588 sa uvádzal názov Terchowa. Prvým richtárom sa stal Jurko Murdan.
[/icon_timeline_item][icon_timeline_sep time_sep_title=“17. – 18. st. n.l.“ line_width=“1″ line_radius=“5″ time_sep_color=“#ffffff“][icon_timeline_item time_title=“Juraj Jánošík “ icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“]Slávny zbojnícky kapitán, ktorý stelesňuje boj za slobodu a spravodlivosť človeka, sa narodil 25. januára 1688 v Terchovej v osade u Jánošov otcovi Martinovi Jánošíkovi a matke Anne Cesnekovej. Po tom, čo údajne ako vojak cisárskej armády pomohol utiecť zbojníkovi Tomášovi Uhorčíkovi z väzenia Bytčianskeho zámku, zložil do jeho rúk zbojnícku prísahu a prevzal od neho zbojnícku družinu na Kysuciach.
Príslušníci jeho družiny sa regrutovali zo severozápadného Slovenska, Moravy i Poľska, pôsobili v Trenčianskej, Liptovskej, Oravskej a Gemersko-malohontskej stolici, v Poľsku, Sliezsku a na Morave. Prepadali šľachticov a bohatých mešťanov, na zimu sa rozchádzali po dedinách a často menili miesto pobytu. Sám sa zdržiaval v Terchovej, na kysuckých dedinách a samotách a v Klenovci u Tomáša Uhorčíka. Zbojníctvo bolo v jeho dobe jednou z foriem triedneho protifeudálneho odporu utláčaného ľudu, decimovaného aj častými vojnami a epidémiami a hlboko vplývalo na vedomie ľudových más. Zbojnícki vodcovia symbolizovali v ľudových predstavách a legendách bojovníkov za právo a sociálnu spravodlivosť. On sám zostal po stáročia symbolom odporu pracujúceho ľudu proti vykorisťovaniu a národnému útlaku, hrdinom množstva ľudových rozprávok, povestí, piesní a tancov. Na prelome februára a marca 1713 však tridsať pandúrov prekvapilo Jánošíka v dome Uhorčíka, u ktorého sa skrýval počas krutej zimy. 17. marca toho roku bol popravený na mieste zvanom Šibeničky. Pochovali ho vraj ďaleko za mestom na malom cintoríne.[/icon_timeline_item][icon_timeline_item icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“ time_title=“1718 – Adam František Kollár“]
Terchová sa v roku 1718 stala rodiskom výnimočného vzdelanca, nazývaného aj „slovenský Sokrates”. Adam František Kollár (†1783) bol historikom, archivárom, pedagógom, knihovníkom, polyglotom, prekladateľom, reformátorom, riaditeľom cisárskej dvorskej knižnice, dvorským radcom cisárovnej Márie Terézie, ktorá bola krstnou mamou jeho jediného dieťaťa.[/icon_timeline_item][icon_timeline_sep time_sep_title=“19. st. n.l.“ line_width=“1″ line_radius=“5″][icon_timeline_item time_title=“1858 – Zemetrasenie“ icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“]15. januára 1858 otriaslo územím 66-tisíc štvorcových metrov v blízkosti Žiliny veľké zemetrasenie, ktoré bolo vôbec prvým takýmto javom v Západných Karpatoch. Za stredisko zemetrasenia bol určený vrch Minčol.[/icon_timeline_item][icon_timeline_item time_title=“1871 – Košicko-bohumínska a Považská železničná trať“ icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“]Dochádza k výstavbe Košicko-bohumínskej a Považskej železničnej trate (1883). Po ich dokončení sa malofatranská oblasť stáva vyhľadávaným cieľom návštevníkov aj zo vzdialenejších regiónov.[/icon_timeline_item][icon_timeline_feat time_title=“2. pol. 19. st. – Morová epidémia“ icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“ arrow_position=“top“]Dlhé obdobie sucha v druhej polovici 19. st. vyústilo do morovej epidémie, ktorej podľahla značná časť obyvateľstva. Ľudia začali húfne opúšťať nehostinný kraj a hľadať prijateľnejšie podmienky na Dolnej zemi.[/icon_timeline_feat][icon_timeline_sep time_sep_title=“20. st.“ line_width=“1″ line_radius=“5″][icon_timeline_item time_title=“1908 – Koloman Kolomi Geraldini“ icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“]
K rodákom z Terchovej sa radí aj popredný medzivojnový básnik, prekladateľ, redaktor, publicista a matičný funkcionár JUDr. Koloman Kolomi Geraldini (†1994).[/icon_timeline_item][icon_timeline_item time_title=“1935 – Terchová – Slovenský Hollywood“ icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“]
Terchová sa stala na začiatku 20. storočia najvyhľadávanejším filmárskym miestom na území Slovenska. Ako prvý tu svoj sen celovečerného hraného filmu o Jurajovi Jánošíkovi realizoval Karol Plicka. Pre nedostatok finančných prostriedkov film nedokončil, no v roku 1935 sa k tejto atraktívnej téme vrátili českí tvorcovia s režisérom Martinom Fričom, ktorého film s kultovým obsadením mal obrovský divácky úspech. Rozvoj slovenskej kinematografie znamenal, že sa takmer každý rok v tomto prostredí nakrútil nejaký spravodajský či dokumentárny film.[/icon_timeline_item][icon_timeline_feat time_title=“1945 – Vypálenie obce Terchová“ icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“ arrow_position=“top“]
Na samom sklonku druhej svetovej vojny, počas oslobodzovacích bojov zo 7. na 8. apríla 1945, keď boli nemeckí fašisti na ústupe, bola polovica drevenej časti dediny vypálená. V dôsledku tejto skutočnosti sa museli desiatky terchovských rodín vysťahovať do iných oblastí Slovenska.[/icon_timeline_feat][icon_timeline_item time_title=“1963 – Jánošíkové dni“ icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“]
Za oficiálny začiatok dnešných Jánošíkových dní sa považuje rok 1963, kedy sa vo Vrátnej konali pri príležitosti 250. výročia smrti Juraja Jánošíka. Myšlienka každoročného usporadúvania folklórneho podujatia v Terchovej sa zrodila však už v roku 1959. V rámci osláv 15. výročia Slovenského národného povstania sa uskutočnili Krajské slávnosti piesní a tancov vo Vrátnej, ktoré mali byť impulzom k novej tradícii.[/icon_timeline_item][icon_timeline_item time_title=“1967 – CHKO Malá Fatra“ icon_type=“noicon“ img_width=“48″ icon_size=“32″ icon_color=“#de5034″ icon_style=“circle“ icon_color_bg=“#ffffff“ icon_color_border=“#dbdbdb“ icon_border_size=“1″ icon_border_radius=“500″ icon_border_spacing=“50″ time_read_text=“Read More“]
Pre nevšedné prírodné krásy a bohatstvo živočíšnych a rastlinných druhov bola Malá Fatra 3. januára 1967 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť (CHKO) a v roku 1988 kategorizovaná ako národný park (NP).[/icon_timeline_item][/icon_timeline]
